

Ovocie – Zelenina – Južné ovocie

Pomaranče pochádzajú pôvodne z južnej Číny a juhovýchodnej Ázie. Do Európy sa dostali až v 2. polovici 15. stor. Krištof Kolumbus zobral so sebou semená pomaranča na svoju druhú cestu v roku 1493 z Kanárskych ostrovov na Haiti. Odtiaľ sa rastlina rozšírila po celom Karibiku a začala sa po prvýkrát pestovať v roku 1518 v Mexiku a v roku 1565 na Floride.Španielsko začalo s pestovaním pomarančov na obchodné účely v roku 1792 a Taliansko v roku 1870.
V jeho domácom prostredí patrí pomarančovník podobne ako citrónovník k najkrajším ovocným stromom. Sú 4 až 8 m vysoké, majú mohutné tmavozelené listy a veľké biele kvety, ktorých intenzívna vôňa pripomína zrelý pomaranč.
Pomaranče sú na celom svete najdôležitejším a najviac produkovaným citrusovým ovocím, plantáže možno nájsť všade v trópoch a subtrópoch. Z asi 1000 odrôd sa pestujú prevažne normálne okrúhle pomaranče, Navel pomaranče, červené a cukrové pomaranče. V „citrusových krajinách” severnej pologule kvitnú stromy na jar, plody zrejú v zime a na trh sa dostanú ako zimné pomaranče. Južne od Ekvádora jet o opačne: Brazília, Austrália a Južná Afrika dodávajú letné pomaranče.
Pomaranče sa na trhu ponúkajú počas celého roka. Zimné pomaranče zo Stredozemia sa dovážajú od novembra do júna, letné pomaranče z Južnej Afriky, Brazílie a Argentíny od júna do novembra. Sezóna červených pomarančov je obmedzená, pretože tie sa nepestujú v tropických zámorských krajinách.
Surové ako ovocie a do sladkých jedál. Zavarené na lekvár, odšťavené na nápoje a omáčky. Postrúhaná kôra na prichutenie.
Asi 6 dní pri izbovej teplote. Pomaranče podobne ako ostatné citrusové plody už po zbere nedozrievajú.