Mišpuľa

Mišpuľa

Plural:
Mišpule
Čeľaď:
Rosaceae – Ružovité
Druh:
Mespilus germanica

Pôvod

Rastlina pochádza z Predného Orientu a odtiaľ sa rozšírila do mierneho podnebia všetkých kontinentov. Ešte pred 50 rokmi boli mišpule v celej Európe tak známe, že sa označovali vo všetkých záhradkárskych encyklopédiách ako domáce ovocie.

Rastlina

Mišpule rastú všade v Európe. Stromy vysoké až 5 m so širokou korunou poskytujú výborný tieň. Na neskorú jar kvitnú na nich veľké biele hviezdy, v jeseni majú lístie vyfarbené dooranžova. Listy sú dlhé až do 10 cm a zo spodnej strany sú oplstené.

Pestovanie

Mišpule možno jesť až prezreté. Plody by mali pokiaľ možno čo najdlhšie zostať na strome a po zbere ešte 2 týždne by sa mali skladovať v chlade a tme. Pestovateľskými oblasťami sú Španielsko, južné Francúzsko, Taliansko, Grécko, Holandsko, Anglicko, Kalifornia a Japonsko. K nám sa mišpule dovážajú od novembra zo Španielska, Talianska a Turecka.

Plod

Jedlé sú dužina, nejedlé šupka a semená. Dužina sa vyznačuje muštovou vôňou a sladko-kyselkavou chuťou pripomínajúcou víno. Veľkosťou a tvarom môžu byť mišpule podľa odrody podobné vlašskému orechu, malému jablku alebo malej hruške. Šupka je sfarbená od zlatohneda cez hrdzavú červeň alebo zelenohnedú až po tmavohnedú farbu, zvonka je kožovitá, drsná a jemne oplstená. Dužina je červenkastá alebo hnedastá, mäkká ako cesto, podľa odrody bezsemenná alebo s 5 semenami.

Zrelosť

Po prvých mrazivých nociach. Pokožka je potom tmavohnedá, kožovitá a dá sa ľahko odstrániť, plody sú mäkké. Nezrelé plody sa vyznačujú trpkou dužinou a horkou chuťou.

Použitie

Surové ako ovocie, na dezerty. Dusené na koláč ako jablková presnedávka, zavarené ako lekvár, želé alebo šťava.

Uskladnenie

Dostatočne zrelé plody asi 1 týždeň v chladnom suchom priestore. Na dozretie uskladniť v chladnom, suchom priestore, a to kališnými lístkami nadol na tenkej podložke vysypanej jemným pieskom.